Othematóm potrápil tentokrát weimarského stavača

Nedávno sme mali u nás v ambulancii pacienta (weimarský stavač), ktorého trápilo ochorenie nazývané othematóm - nepríjemná zdravotná komplikácia postihujúca ucho zvieratka.  

Ide o stav, pri ktorom dôjde k prasknutiu drobnej cievy v ušnici a následnému vyliatiu krvi medzi ušnú chrupavku a kožu ušného boltca. Krvácanie sa zastaví až keď sa krvou naplní či už celé ucho alebo jeho časť a vnútri vznikne dostatočný tlak. Výsledkom je horúce a obrovské ucho, úplne “nabombované” krvou. Zvieratko si na to nenechá ani len pozrieť, nieto ešte siahnuť.

Najčastejšou príčinou vzniku othematómu je trasenie hlavou v dôsledku otitídy, čo predstavuje zápalové ochorenia zvukovodu. U psíkov to býva najčastejšie bakteriálna alebo kvasinková infekcia zvukovodu, ktorá spôsobuje bolestivosť, svrbenie a diskomfort. Medzi ďalšie príčiny vzniku patria: otitídy v dôsledku hypersenzitivity (reakcia na jedlo, kontaktná dermatitída, atopická dermatitída), cudzieho predmetu, polypu alebo neoplázie. Dôležitou súčasťou terapie hematómu ušnice je práve terapia primárneho problému. Pokiaľ zvieratko uchom narazí do nejakého tvrdého predmetu, môže niektorá z ciev v uchu prasknúť. Logicky sú teda náchylnejšie väčšie krátkosrsté plemená psíkov s visiacimi ušami. Prílišné trasenie hlavou sa často vyskytuje ako jeden z príznakov zápalu ušného kanála - otitídy. Preto je vždy dôležité uši poriadne vyšetriť a prípadný zápal preliečiť. Približne na 10. deň od jeho vzniku sa odporúča othematóm ošetriť. Tento odklad je dôležitý preto, aby s určitosťou došlo k zastaveniu krvácania a vyzrážaniu krvi s oddelením tekutého sekrétu od pevnej zrazeniny v ušku. Ak sa uško pacienta dlhodobo nechá bez ošetrenia, po pár týždňoch až mesiacoch sa síce pôvodný othematóm zmenší, ale zfibrotizuje. To znamená, že sa nezvratne zmení na väzivo. Následne s takýmto hrubým uškom už bude zvieratko do konca života.

Liečba ochorenia

Pokusom o domáce ošetrenie sa radšej vyhnite. Vypúšťanie sekrétu cez ihlu obvykle vedie iba k tomu, že sa dutina opäť vyplní novým sekrétom. Výsledok sa dá trochu zlepšiť aplikáciou kortikoidov do dutiny po vypustení sekrétu. O túto, tzv. konzervatívnu terapiu sa nepokúšame veľmi radi, pretože i keď pomalšie, častokrát ale aj tak dochádza k opätovnému naplneniu ucha sekrétom. Niekedy sa však podarí týmto spôsobom othematóm vyliečiť. Problém sa však môže u zvieratka kedykoľvek objaviť znovu ak pri trasení hlavou uškom o niečo zavadí.

Najistejším a nami odporúčaným riešením othematómu je chirurgické riešenie. V princípe ide o to, že obsah vzniknutej dutiny othematómu sa vypustí a následne sa koža niekoľkými stehmi prichytí k ušnej chrupavke. Treba počítať s tým, že uško môže zostať po vyhojení trošku deformované. Ušná chrupavka sa totiž trochu pokrúti v mieste, kde sa prešívala. Koža však vďaka tomuto spôsobu drží pevne pri chrupavke a je znížené riziko znovu vytvorenia othematómu.